Ži, veď čo ti iné ostáva.

Cieľ - od Vladky

7. května 2012 v 15:52 | Vladka |  Niečo pre dušu a telo
CI E Ľ
Blúdišťom kráčam,
krok za krokom
obzerám sa či naozaj správne idem
či pravou cestou putujem?
Neviem
To sa dozviem až keď do svojho cieľa dôjdem.

autorka: Vladka 30.12.1997 uverejnené s jej láskavým dovolením na mojom blogu
Přidat komentář
 

Kedy a s kým? - od Vladky

7. května 2012 v 15:42 | Vladka |  Niečo pre dušu a telo
Kedy a s kým ?
Koľko ľudí existuje na svete
a nevedia, že existujú práve pre seba.
Uvedomujem si to až teraz,
keď stratila som ťa.
Predtým myslela som na to
ako žiť som mohla bez teba
a teraz chápem, že osud
nám iba chvíľu prial.
Viem, že každé stretnutie
význam svoj má,
nové zážitky, noví priatelia,
od ktorých ďalší osud sa vinie
i keď nikdy nevieme ako rýchlo
sa ten čas spoločný minie,
žijem pre seba,
žijem pre rodinu,
žijem pre všetkých priateľov,
pre teba
a koľko ešte ľudí nevie,
že sa s nimi zídeme,
koho ešte spoznáme
a koho nie
to predsa nik nevie.

Vladka 13.03.1998 , uverejnené s jej láskavým dovolením.
Ďakujem
Přidat komentář

Spoveď duše boľavej

25. dubna 2012 v 9:32 | margori |  Nebeské rozprávky
A tak prišiel koniec nebeským rozprávkam. Naplnilo sa všetko čo sa udiať malo, treba doladiť nejaké drobnosti a utrpenie skončí.
Celá družina stojí spolu, ako brat s bratom a sestra so sestrou, vedia že ich čas sa naplnil a oni sú pripravení. Ešte posledné objatia a pripomienky a ide sa do poslednej bitky. každý si ide splniť svoje poslanie, uisťuje sa že to zvládne. Tak dlho sa na toto všetko pripravovali. Roky rokúce a musia a vedia že to zvládnu aj teraz.
Tak veľmi družina stojí bok po boku aj ked jeden proti druhému. Vedia že otvoria srdcia iným a oni nakoniec budú môcť zaspievať oslávne aleluja.
Ako veľmi bolí uboľenú dušu, že nemohla a ani nezabranila veciam, ktorých sa tak ako človek bála, ako ťažko je boľavej duši, ktorá to srdcom chápe, ale bolesť, bolesť je preveľká, lebo už niet času a preto treba pripomenuť aj tým, ktorí sa opozdili, že už je čas. Ako rada by tých svojich držala v náručí a hovorila ím, je to ako sen, pochopiš ked sa to všetko skončí. Takto to roky počula vo svojom vnútri aj ona. Nesud, ved bojujete a pomáhate si navzájom.
Aké zvláštné okolnosti nám k tomu napomôžu. Nikdy som nechcela prijať, že ak mi je v blízkosti niekoho veľmi zle, že je to energetický upír a preto mám urobiť opatrenia. Teraz som to pochopila, to duše, ktoré vedia že si musia navzájom ublížiť, lebo je to v záujme cieľa, tak pripravujú človeka na to. Ukazujú mu ho v tej horšej podobe, prečo vtedy ked som skoro už nemohla dýchať, som mala takú veľkú potrebu tej dotyčnej duši hovoriť, tak veľmi ťa ľúbim, tak veľmi ma to bolí.
Prečo oslobodenie z otroctva tak veľmi bolí a najhoršie že všetkých, aj na to vieme odpoveď, lenže ja som človek a hľadám odpoveď ako človek.
Toto je posledná bitka, lebo mi všetci máme v srdciach túžbu po harmónií a láske, to iba nazbierané úlomky krivd ostávajú v nás. koľko generácií zanechalo nás stopy, akí sme nedokonalí alebo iného ublíženia či krivdy, ako by sa dali tie veky zmiesť iba jediným slovičkom prepáč.
Musela prísť veľká družina duši, aby odniesla aj to, čo sa tu veky zbieralo.
Ako je ťažko človeku, ked niekomu musí ublížiť slovom, aj keď vie že je to iba posilnenie boja a vyčistenie bojového poľa od všetkých krivd sveta.
Je zvláštný život ktorý žijeme a toľko ľudí ublížilo iným a nechápali prečo, nevedeli pochopiť prečo sa to dialo, prečo to urobili.
Bože pomôž a vyjav pravdu, lebo bolesť duše je veliká.
Mám Vás všetkých rada, ale musím ísť cestou srdca, u mňa už inej cesty niet.
Ten kto raz otvorí svoje srdce, už nemá na výber, môže ísť iba vpred a preto odpúšťajme sebe aj iným, lebo sme sa mohli ako duše spoľahnúť iba na svojich druhov, či už v dobrom či zlom.
Nič nie je také ako to vidia naše oči, nič nie je také ako to počujú naše uši - všetko je také ako to vidí a počuje naše srdce.
Moje články je dovolené šíriť, ale treba uviesť autora.
Přidat komentář

Môj smutný deň - nedeľa

18. dubna 2012 v 13:21 | margori |  Niečo o mne
V nedeľu mi odišli pri strašnej tragédií moji najbližší, môj muž Miroslav s milujúcim vnukom kristiánkom.
Pohreb je vo štvrtok, kde sa s nimi rozlúčime naposledy.
Boli to spriaznené duše a tak sú aj teraz spolu.
Přidat komentář

prvoaprílový žart? alebo sa naozaj podarila

2. dubna 2012 v 8:25 | margori |  Niečo pre dušu a telo
Tak toto som včera vyrobila, nakoľko má bolelo celé telo a okrem varenia som sa činila pri tejto vypuklej kráske.
Doma je plno kvetinkových katalogov a záhradkárov a ja som ich chcela ešte použiť. Všetko čo tam je, aj uši a zapínanie je z toho čo dom dal.
Přidat komentář

Veľký Ilum

25. března 2012 v 9:51 | margori |  Nebeské rozprávky
Bol raz jeden ctižiadostivý človek, ktorý prišiel na Zem, aby im pomohol v ich vývoji, aby im ukázal nástrahy, ktorým sa majú vyhnuť.
Ako inak, volal sa Ilum a narodil sa v bohatej rodine, kde bolo dostatok aj keď nie prepych a prebytok a tak malý Veľký Ilum už v mladom veku vedel zarobiť mnoho peňazí a tak celá rodina sa tešila, aké je šikovné ich dieťa. Čo na tom, že tam bolo trošku aj podvodu a zrady, veď peniaze vedia poriadne zatvoriť a oslepiť oči. A čo nevidím ma predsa nebolí.
Ako Ilum rastol, rastlo aj jeho konto a spoznaval svojich hamižných priateľov, jaj nečakajte, že ako taký zbohatlík, sa da nakoniec na niečo kde premrhá svoje peniaze. Toto necháva ľuďom, to oní to robia, on nie - Veľký Ilum rozohráva ďalšie partie a tak prekvitá bankovníctvo, kde bohatnú tí, čo ani len peniaze nevidia a nemajú, ale všetko chce iba čas a tak je na svete burza peňazí a nasleduje bankrot poctivých podnikateľov, rozohrá ťahy s reklamou, potom treba vojnu. Na tej predsa on Veľký Ilum a jeho priatelia najviac zarobia.

Teší va Veľký Ilum a počíta o koľko zbohatla jeho rodina a čo nové ovladne. Nuž nič malého, ľudia sú nešťastný a tak treba namiesto pláce dať farmaceutický priemysel, ktorému sa niekde podarilo zabudnuť v tej kope ziskov na to najhlavnejšie - ZDRAVIE človeka, veď ak by ľudia nepotrebovali lieky, tak by neboli zisky. Ilum je šťastný a raduje sa zakaždým keď vidí, ako jeho riťolezi ho uctievajú. Nie, nezáleží mu na nich, on vie ako skončia. Hodí im kus svojich ziskov, zatvorí im oči a oni urobia čo bude on Veľký Ilum chcieť. Lenže vie aj to, že nakoniec sa ohlasí to ich ľudské srdce a začnú byť nešťastní, začnú to zapíjať, či niečo iné a tak nakoniec skončia ako nešťastné trosky.
Ilum vie, že iba oni z ich rodu vedia prijať peniaze, podvody a zrady na iných, ich nezradí nikto, lebo už majú moc nad všetkým, jeho rod nezacíti v hrudí to čomu sa povie ľudskosť a ak by sa našiel jedinec aj v ich rode, nuž nič to, veď aj smrť je dobrá a hlavne keď príde v správnom čase. Trošku slz a divadielko je hotové.

Veľký Ilum raz sedel na terase svojho obrieho domu, v ktorom nebolo jedinej smietky a plné chladničky všetkého - užival si svoju siestu, medzitým vybavil niekoľko telefonátov a tak jeho noshledi vedeli, koho treba pritlačiť, komu ukázať veľkú náruč plnú prísľubov a spokojne trávil svoj obed. Zasníval sa aj keď jemu sa to nestávalo často.
Vidí, ako mu niekto hovorí, že už prekročil mieru toho, po čo išiel na Zem a ma sa vrátiť, ale kto by sa vratil? Má všetko a čo je najdôležitejšie má - MOC - môže urobiť čokoľvek a nič sa mu nestane, všade ma svojich a tak húta - prečo ny som odišiel, moc peňazí je silná a ľudské trosky tak ovladateľné. Je to úžasná hra na mačku a myš. / popravde, aj mačka od nich vždy ujde/
Veľký Ilum dozrel do obrovských rozmerov a myslí že už stojí pevne nohami na Zemi, vidí svoje dielo od samého začiatku. Všetky dôležité priemyselné odvetvia, vidí bankovníctvo, politiku a čo je najdôležitejšie ma v moci ľudí. Dostal ich tam kde chcel, sú chorí a chudobní a on ich zdiera aj tak, posledné peniažky musia dať za lieky, terapiu, či vodu, ktorá bola odjakživá aj ich. Oblbuje ich svojimi medialnymi bludmi, veď všetky média sú podplatiteľné a on si mädlí ruky, ako nakoniec na Zemi bude prekvitať aj naďalej korupcia, podvody a zrady, vojna a vydieranie už bude samozrejmosťou.
ONI budú žiť na tejto planete a ľudstvo im bude slúžiť, nevadí že nie sú hodní ani ich pohladenia, ale sú podplatiteľní a túžia po klamstve a peniazoch. Zrazu z jeho sna ho preberie ohromný hlas .... Veľký Ilum, prišiel koniec tvojej vlády.
Zľakol sa Ilum a už sa necíti ani Veľký, dokonca prvýkrát pocítil, že zem pod jeho nohami nie je veru taká pevná, no nakoniec sa uteší a otvorí svoj trezor a vie že jeho obsah zatvorí ústa a aj oči aj tomu hore.
Mýli sa? Ja chcem uveriť že áno a aj Veľký Ilum nakoniec bude musieť kapitulovať a skončí vláda teroru, ale možno aj ja iba snívamRozpačitý
Přidat komentář

Moja rodná zem

25. března 2012 v 9:15 | margori |  Niečo pre dušu a telo
Mojou rodnou hrudou je maličký kúsok Zeme - moje Slovensko. Som hrdá aj ked niekedy je to skôr na zaplakanie, čo sa deje v mojej domovine. No chceli by ste vymeniť tento čarovný kus zeme za niečo iné? - zrejme mnohí z Vás áno, ale ja som to nechcela ani v časoch socialistických a nechcem ani teraz.
Všade je chlieb o dvoch kôrkach. Večer ked si ľahnem v horúcom lete a pozorujem hviezdy, viem že ta moja maličká domovina tu na Zemi, je krásne položená v samom strede a tak si tam ležím a viem že raz tam z hora, budem dobre vidieť na túto moju rodnú Zem. Vtedy už ale budem vedieť aj to, že mojou domovinou je všetko.
Přidat komentář

Poďakovanie

19. února 2012 v 10:11 | margori |  Niečo pre dušu a telo
Chcela by som Vám všetkým poďakovať za krásne správy, ktoré mi od Vás prídu. Dnes nemám najlepší deň a tak prekrásne vyznanie od Agnes mi ohrialo dušu aj moje boľavé srdce a ja som si spomenula, že týmto ľuďom som nikdy nemala ako odpísať, lebo nemám ich adresu a tak Vám všetkým ďakujem. Som rada, že ste a že si aj pozriete a prečítate môj blog.
Margita
Přidat komentář

Čo ak je to naozaj ta malá triesočka?

17. února 2012 v 10:18 | margori |  Niečo pre dušu a telo
Dnes ráno som napísala tento blog a to som nevedela aká je téma týždňa a tak sa snád nenahneváte, že ho tu jednoducho vložím, lebo pre mňa je tam dosť čo by sa stalo ak by?
Neviem čím to je, ale v poslednom období som nejaká ľútostivejšia, súcitnejšia a odrazu ani neviem či mám chodiť na net, lebo tam má bolí že niekto niečo nepostrehol a treba ho pred všetkými zosmiešniť a zničiť, prídem tu a tiež hned vidím, jej ved ta to tak nemyslela, prečo takáto reakcia?
Dokonca som prvýkrat vymazala svoj blog po troch hodinach, lebo som nemala ani jedinú reakciu a ja pritom som bola po takom veľkom šoku, lebo som skoro vyhorela a ten oheň a dym, nuž bolo to strašné.Bolo mi ľúto, že som nepochopená, nerozumiem tomu stále, čo sa vo mne znovu zmenilo.
Neviem čo je so mnou, ale moja asertivita je preč a ja som znovu zastanca slabých. Nie som na to hrdá, ale o niečom to hovorí a možno dnešný sen mi dal aj odpoved.
Bola som pozvaná na veľkú oslavu, ale nepáčilo sa mi ako ta ktorá ma pozývala so mnou jednala, nepoznala som ju, ale v tom sne áno. Chcela som ísť a chcela sa aj pekne obliecť, ale nenašli sme žiadne letné oblečenie, jednoducho v našom dome sme nemali nič, žiadne šaty, iba zimné veci a tak ani dcéra a ani ja sme nemohli ísť, ale toto bolo najdôležitejšie: prišla znovu ta pani a hovorí musíte ísť, lebo viete že tentoraz ide o všetko a ja som jej odpovedala, - áno ide o všetko a viem že v tomto čase sa môžu udiať veľmi zlé a ťažké veci, ale Zem je vysunutá / bolo to iba ako malá trieska, ten výsek/ a preto musíme urobiť všetko preto a prežiť aj to ťažké obdobie. Viem že ľudia sa cítia veľmi zle, cítia to a sú pod neustálym stresom, nevedia sa vcítiť do iných a sú agresívnejší.
-Vtom mi pani povedala, to je klamstvo, Zem sa zničí ak dosadne presne na os a už nebude ako bolo predtým.
- No a ja som odpovedala, to je pravda, už nebude ako predtým, konečne budeme žiť ako ľudia a vedieť sa aj chápať a pomôcť si, som rada že som nakoniec na tu vašu oslavu nešla.

Zobudila som sa a vedela, že to nebol len taký sen a odrazu som precítila ľútosť nad všetkým možným, no ako prišla tak aj odišla.Kiež naozaj sa to naplní a my konečne budeme môcť žiť v pohode s malými radosťami či starosťami, lebo to nás najviac ctí a utužuje.
Přidat komentář

Moje dnešné tvorenie

7. února 2012 v 19:45 | margori |  Niečo pre dušu a telo
Nuž rozhodla som sa znovu maľovať aj keď som musela vrátiť rám a tak som hľadala iné riešenie a takto som to nakoniec urobila, nuž posuďte samy či sa mi podarilo maľovať aj bez rámu.
Mojú hodvábnu tvorbu si môžte pozrieť aj na facebooku
https://www.facebook.com/media/set/?set=a.1967979219113.78120.1831926458&type=3&l=5954ff6d54
Přidat komentář

Další články

Kam dál